Zvažovala čo napísať a ako zhrnúť do pár viet svoj život. Autenticky a pravdivo.

Vo svete, kde vládne „ hmota“ a jej hodnoty, dostať do daru jemnú umeleckú dušu, nie je vôbec jednoduché…

Toto som sa učila v podstate celý môj život, prijať to a nebojovať s tým, nesnažiť sa byť niekým iným. Nerozumela som utrpeniu, bolestiam, nevedela som s nimi pracovať vo svojom vnútri ani navonok. Dlho som v sebe túto jemnú dušu potláčala a riadila sa tým, čo mi vštepovalo okolie, že maľovať je síce pekné ale neuživíš sa tým, musíš si nájsť poriadne zamestnanie a pod. a tak som hľadala celý život…

Týmto a ešte iným výchovným vzorcom som podľahla, tak ako väčšina z nás, kým nás život nedonúti a konečne nezačneme objavovať kontakt so svojím vnútrom a opäť nadviažeme spojenie so svojou dušou. So svojou zranenou dušou a vtedy sa môže začať uzdravujúci proces…pomaly a postupne.

Tej bolesti som vo svojom živote zažila viac než dosť, od skorého úmrtia rodičov až po nevydarené partnerské vzťahy, podlomené zdravie. Verte mi, trvalo to dlhé roky kým som všetko pochopila, odpustila, prijala a konečne našla samú seba. Som tu, aby som sa vrátila späť na svoju cestu fantázie, s ktorej som sa kedysi pod rúškom nevedomosti a strachu stratila.

Čo ste radi robili ako deti? Akú aktivitu, činnosť ?

Nech už je to čokoľvek, je to naše čisté, autentické, prirodzené bytie, k tomu sa treba vrátiť.

Pre mňa je to práve maľba, útočisko do „ bezčasovej zóny“ zóny prítomného okamžiku, sveta bez ega. V aktivite, ktorá napĺňa celú bytosť a zaplavuje ju radosťou. Je zaujímavé, že vtedy čas plynie úplne inak. Častokrát veľmi rýchlo a ja by som si priala opak…

Aj svoju tvorbu sa učím nehodnotiť, neposudzovať, byť k sebe láskavá a maľovať, tak kým nie som s prácou na obraze spokojná. Vo svete, kde je človek neustále hodnotený a nálepkovaný je to výzva. Preto je veľmi dôležité s akým naladením dielko vzniká, s akou energiou k tomu človek pristupuje. Naučila som sa naladiť na tento proces a nikdy nemaľovať „ na silu“ alebo keď nemám zrovna pozitívnu náladu, lebo by sa to odzrkadlilo na obraze.

So správnym nastavením si pomáham tak, že pred samotnou maľbou si zapálim špeciálne sviečky a zapnem si relaxačnú hudbu, poviem mantru alebo sa len tak „nabijem“ na slnku, v lese a pod. to ma krásne naladí na proces. S každým obrazom, maľbou sa učím a posúvam, je to neustály proces výtvarného prejavu, ale aj uzdravujúci akt sebelásky.

Rozvíjam techniku intuitívnej maľby – maľba podvedomia, skúšam techniky, experimentujem, hrám sa s farbami a tvarmi, tak ako ma to vedie, a to čo chce moje vnútro prejaviť.

Odmalička som bola citlivejšie dieťa, ale nevedela som to uchopiť. Dnes viem, aké dôležité je počúvať intuíciu, lebo ta ma nikdy nesklamala, je to ten jediný správny kompas v našom živote, jej hlas je pravdivý ,autentický a presne vie čo je pre nás najlepšie.

V tomto okamihu som vďačná, za všetky skúsenosti, situácie, ktoré mi život priniesol, lebo cez ne sa učím a tie ma posúvajú, cez ne sa stávam silnejším človekom. Aby som mohla kráčať v ústrety svojím snom.

Keď píšem tieto riadky mám rok pred 40-tkou a rozhodla som si splniť sen a svoju tvorbu budem viac ukazovať svetu, že budem umelkyňou …Vlastne ňou už som. JA aj TY , pretože „ Všetci sme umelcami svojho života“ . Sme tvorcovia a všetko máme vo svojich rukách. Tak si poďme plniť svoje sny…

Moje osobné motto: „ Šťastie nájdeš na opačnej strane strachu ´´

S láskou L.B. Art